sj56978d.pdf

Slovenský jazyk a literatúra v kole

171

27. SMIDA, J.: Na posiedkach s fíg¾ami. Bratislava, Smena 1967.

28. SOLLÁROVÁ, E.: Kreatívne úlohy ako prostriedok rozvoja tvorivosti iakov v slovenskom jazyku a litera-

túre. Slovenský jazyk a literatúra v kole, 38, 1991/1992, è. 3, s. 118-120.

29. VANKOVÁ, M.: Hra versus Komenský. Slovenský jazyk a literatúra v kole, 39, 1992/1993, è. 7-8, s. 368-

369.

30. VAVREKOVÁ, ¼.: Didaktická hra. Prostriedok motivácie, komunikácie, precvièovania a upevòovania uèi-

va zo slovenského jazyka a literatúry v Z. Bratislava, PÚ 1994.

31. ZÁVACKÁ, O.: Vyuitie hádaniek v jazykovom vyuèovaní. Komenský, 116, 1991/1992, è. 3. s. 111-112.

SLOVENÈINÁRI SEBE

Slovenský jazyk pre 5. roèník Z

(uèebnica a cvièebnica)

EVA TIBENSKÁ

Zaèiatkom kolského roka 1997/98 dostali uèitelia a iaci 5. roèníka Z do

rúk novú uèebnicu predmetu slovenský jazyk. Onedlho budú ma monos zaèa

pracova aj s jej integrálnou súèasou, s Cvièebnicou slovenského jazyka pre 5.

roèník Z.

Treba pripomenú, e tomuto tvorivému poèinu autorského kolektívu v zloe-

ní doc. PhDr. Eva Tibenská, CSc. (gestorka projektu a vedúca autorského kolektí-

vu), prof. PhDr. Ján Sabol, DrSc. (gestor), doc. PhDr. Vladimír Patrá, CSc. a PhDr.

Marianna Sedláková, predchádzala nieko¾koroèná usilovná koncepèná práca. Jej

výsledkom bolo vypracovanie textov Nová koncepcia vo vyuèovaní slovenského

jazyka na základných kolách a Uèebné osnovy predmetu slovenský jazyk pre 2.

9. roèník Z. Autorsky tieto dokumenty pre M SR spracovala doc. E. Tiben-

ská, ostatní èlenovia kolektívu texty pripomienkovali.

Pod vedením doc. E. Tibenskej vznikli neskôr dva kvalitné autorské kolektívy,

ktoré pripravili do konkurzného konania M SR ukáky spracovania uèebníc a cvi-

èebníc pre 2. 4. a pre 5. 9. roèník Z. Z konkurzného konania vyiel víazne

druhý kolektív. Z poverenia M SR zaèal realizova svoj projekt uèebníc a cvi-

èebníc pre 5. 9. roèník Z.

Uèebnice a cvièebnice Slovenský jazyk pre 5. roèník Z (do vydavate¾stva je

odovzdaný u aj ich II. diel) vychádzajú dôsledne z predstáv a cie¾ov formulova-

ných v Novej koncepcii vo vyuèovaní slovenského jazyka na základných kolách.

Oproti donedávna platným uèebniciam sa v nich ako základný uplatòuje komu-

nikatívno-poznávací princíp vo vyuèovaní materinského jazyka. Znamená to, e

172

Slovenský jazyk a literatúra v kole

iaci získavajú nielen vedomosti o jazyku, o jeho truktúre, o jazykovom systé-

me, o jeho jednotlivých rovinách, o norme, o synchrónii aj diachrónii, ale záro-

veò sa uèia jazyk vhodne a na primeranej úrovni pouíva.

Uplatnením komunikatívno-poznávacieho princípu vo vyuèovaní slovenského

jazyka sa sleduje cie¾ vtepi iakom nielen základné poznatky o jazyku, ale aj

nauèi ich materinský jazyk správne pouíva pri tvorbe vlastných textov tak, aby

ich komunikáty boli primerané cie¾u komunikácie, adresátovi, situácii a téme.

Ove¾a viac ako doteraz sa precvièuje ústna jazyková forma komunikácie, popri

jazykových prostriedkoch sa osvojujú aj poprijazykové a mimojazykové prostried-

ky komunikácie. iaci sú cie¾avedome pripravovaní na zvládnutie vekuprimera-

ných a v ich ivote èasto sa vyskytujúcich komunikatívnych situácií.

Uèebnicou a cvièebnicou sú vedení tak, aby dokázali na primeranej úrovni

formulova svoje názory, presvedèivo argumentova a obraòova svoje postoje,

polemizova s názormi iných, hodnoti a svoje hodnotenia odôvodòova, vyrov-

náva sa s názormi iných a snai sa o názorový súlad. Nezabúda sa vak ani na

etický fenomén komunikácie, na etickú vhodnos èi nevhodnos volených jazyko-

vých a mimojazykových prostriedkov komunikácie.

S uplatòovaním komunikatívno-poznávacieho princípu vo vyuèovaní materin-

ského jazyka súvisí ïalia zásada vzájomná prepojenos a úzka spätos jeho

jazykovej a slohovej zloky. Uèivo o slovnej zásobe, slovných druhoch a ich vlast-

nostiach, o vete, vetných èlenoch a syntagmách sa nenásilnou formou vzájomne

prestupuje s uèivom o vyuívaní týchto jazykových prostriedkov v komunikácii.

Ústi do uplatòovania osvojených jazykových prostriedkov pri tvorení vlastných tex-

tov. Slohová zloka je síce kvôli lepej orientácii graficky oznaèená farbami dúhy

na okraji strany v uèebnici aj v cvièebnici, tvorí vak integrálnu súèas jazykového

uèiva. Tým je podmienené aj uplatnenie prídavných mien pri opise vonkajieho vý-

zoru a vnútorných vlastností èloveka, hoci o opisnom slohovom postupe sa iaci

zatia¾ neuèia a opis nie je zahrnutý ani v uèebných osnovách pre 5. roèník Z.

Úlohy a cvièenia sú v tejto èasti formulované tak, aby iaci neodha¾ovali pod-

statu opisného slohového postupu, ale aby vyuili naakumulovanú tylisticky di-

ferencovanú slovnú zásobu a poznatky o prídavných menách pri tvorbe textov,

v ktorých sa prídavné mená pouívajú najèastejie. V slohovej zloke sa uplatòu-

jú netradièné metódy a postupy, pracuje sa s dramatizáciou textov, s rolovými

úlohami, s neverbálnou komunikáciou, s kombináciou textového a výtvarného

prerozprávania príbehu, so skupinovým zadávaním úloh, kde po fáze prípravy

nasleduje fáza prezentácie a jej vyhodnotenie atï.

Ïalí princíp, dôsledne uplatòovaný v uèebnici Slovenský jazyk pre 5. roèník

Z, je princíp názornosti. V úvodoch jednotlivých kapitol a ich èastí sú vzorové

texty, ktoré obsahujú vo ve¾kej miere preberané jazykové javy. Texty sú starostli-

vo vyberané, upravované alebo priamo na mieru tvorené predovetkým s oh¾a-

dom na osvojované jazykové a slohové uèivo a súèasne v súlade s osnovaním

uèiva z literárnej výchovy. Uplatòuje sa v nich zväèa v tomto roèníku preferova-

Slovenský jazyk a literatúra v kole

173

ný slohový postup rozprávania. Autori sa snaia, aby texty boli vekuprimerané

a zároveò pútavé, èasto s prvkami humoru. iakom by mali poskytnú pouèenie

aj zábavu, privies ich k zamysleniu sa nad problémami súèasnosti, ako sú problé-

my ekológie, vzahu èloveka k ivej aj k neivej prírode, medzi¾udské vzahy a pod.

Mnohé texty sú zamerané tak, aby v iakoch nenásilnou formou pestovali národ-

né povedomie, úctu a lásku k materinskému jazyku ako k jazyku reprezentujúce-

mu ná národ a kadého jeho prísluníka. Zároveò sa v textoch kladie základ his-

torického vedomia spätého s dejinami vlastného národa a jeho jazyka.

Keïe úvodné texty slúia predovetkým na analýzu jazykových a slohových

javov, mal by ich vzorovo preèíta uèite¾ alebo iaci s dobrými zruènosami v èí-

taní a prednese textov. Ostatní iaci úvodný text vnímajú komplexne, z jeho ob-

sahovej i zvukovej stránky, vímajú si pestros a primeranos jazykových pros-

triedkov, prièom sa zároveò sústreïujú na vopred zadaný problémový jav. Percepcia

tak prebieha súèasne s klasifikáciou, opretou o analýzu textu. Analytické úlohy,

oznaèené ve¾kými písmenami abecedy, nadväzujú na vedomosti získané v pred-

chádzajúcich roèníkoch a vedú iakov metódou postupných krokov k získaniu

nových ponatkov, teda k syntéze. Správnos syntézy býva potvrdená, resp. výkla-

dovým spôsobom dovysvet¾ovaná v podobe pouèky uja Jazykovedka, fiktívnej

postavièky, ktorá iakov uèebnicou sprevádza.

Po analýze a syntéze nasleduje fáza precvièovania a praktického uplatòova-

nia získaných vedomostí. V tejto èasti opä dochádza k vzájomnému prestupova-

niu sa jazykovej a slohovej zloky, k striedaniu ústnej a písomnej formy jazyko-

vého prejavu. V slohovej zloke nachádza uplatnenie v ove¾a väèej miere ako

doteraz aj estetický princíp. Výsledný text, ku ktorému sa iaci dopracujú metó-

dou postupných krokov, má toti spåòa vetky kritériá publikovaného textu, vrá-

tane jeho koneènej estetickej úpravy.

Cvièenia umiestnené v uèebnici sú zväèa nároènejie ako cvièenia v cvièeb-

nici a vyadujú úvodné uèite¾ovo usmernenie. Cvièenia v cvièebnici sú odstup-

òované pod¾a miery nároènosti bodovým hodnotením od 1 po 6. Uèite¾ bude ma

monos sám sa rozhodnú, akú mieru nároènosti zvolí, prièom úloh so stredným

stupòom nároènosti je v jednotlivých èastiach najviac. iroká paleta cvièení,

z ktorých mnohé sa zakladajú na jazykovej hre a hre so slovami, na invencii a vtipe,

slúi na precvièenie a upevnenie, neskôr aj na zopakovanie prebraného uèiva.

Vo výkladovej zloke uèebnice sa uplatòuje induktívna metóda varianty

sa vysvet¾ujú na pozadí invariantu (slová, ktoré nechcú by vzorné), cudzie ja-

zykové javy sa spoznávajú na základe domácich, nespisovné na základe spisov-

ných, vyboèenia z normy sa odha¾ujú na základe uplatòovania normy.

Autori sa v uèebnici snaili dôsledne dodriava princíp pirálovitosti nové

poznatky sa opierajú o získané vedomosti a po primeranom osvojení sa stávajú opä

východiskom na rozirovanie vedomostí a praktických skúseností s ich pouíva-

ním v komunikácii. Ako prvé, vstupné zoznámenie sa s problemtikou treba preto

chápa èasti venované nepravidelným tvarom v skloòovaní podstatných mien, ne-

174

Slovenský jazyk a literatúra v kole

sklonnosti cudzích podstatných a prídavných mien, urèovaniu rodu pri nesklonných

podstatných menách, tvoreniu tvaru G mnoného èísla pri podstatných menách en-

ského rodu. Je dôleité upriami pozornos na to, k akej syntéze smerujú analytické

úlohy a neprekraèova syntézu, sformulovanú v pouèení uja Jazykovedka. Táto syn-

téza bude toti východiskom na ïalie rozirovanie uèiva vo vyích roèníkoch.

V oblasti charakteristiky a klasifikácie jazykových javov uplatnili autori po-

sledné výsledky vedeckého výskumu. Tým je podmienené aj zatriedenie tzv.

zvieracích prídavných mien typu páví do skupiny privlastòovacích prídavných

mien, ktoré privlastòujú celému zvieraciemu druhu. Vychádza sa toti z primár-

neho významu týchto prídavných mien, nie z ich kontextovo podmieneného výz-

namu, ktorý pri slovách tohto druhu môe vies k ich postupnému presunu do

skupiny vzahových, ba aj akostných prídavných mien (napr. myacie zúbky =

malé, labutí krk = dlhý).

Autori sa snaili zavies poriadok a systém aj do pouívanej terminológie.

Preto sa v uèebnici pouíva pomenovanie jota ako systémové k zauívanému po-

menovaniu písmena ypsilon, termín tvarotvorný základ ako systémový k zauíva-

nému termínu slovotvorný základ (tvoríme tvary tvoríme slová) a podobne.

Marginálie vyuívajú autori na to, aby hravou a vtipnou formou rozirovali

iakom poznatky z oblasti jazykovej kultúry, jazykovej normy, slovnej zásoby a jej

tylistickej diferenciácie (význam slov, cudzie, zastarané èi zastarávajúce slová,

frazeologizmy), aby ich postupne oboznamovali s prácou s jednotlivými jazyko-

vými príruèkami.

Na konci kadej kapitoly sú umiestnené testy, ktoré majú slúi na overenie si

úrovne získaných vedomostí. Testy majú iakov motivova pozitívne, preto pri

získaní niieho poètu bodov sa môu k uèivu vráti, zopakova si ho, a výsledky

testu si tak zlepi.

Na konci kapitol sú umiestnené aj kontrolné diktáty a kontrolné práce pred-

písané uèebnými osnovami. Diktáty zamerané na preberané uèivo alebo na zopa-

kovanie predchádzajúceho uèiva (napr. písanie vybraných a od nich odvodených

slov) sú umiestnené aj inde v uèebnici, zriedkavo aj v cvièebnici. Zväèa tvoria

jednotnú výpoveï, vyuíva sa v nich princíp jazykovej hry, volia sa netradièné

postupy a formy. Pri ich oprave sa tie môu vyuíva netradièné postupy (skupi-

nová korekcia chýb s pouitím osvojených korektorských znaèiek a pod.).

Na pomenovanie uèebnice, kapitol a ich jednotlivých èastí pouívajú autori

zväèa beletrizované názvy. Majú by mnemotechnickou pomôckou na priblíe-

nie preberaného uèiva a odhalenie jeho podstaty. V cvièebnici na tieto beletrizo-

vané názvy nadväzujú krátke predslovy lienky Anulienky, postavièky, ktorá piata-

kov cvièebnicou sprevádza. Formou prirovnania èi analógie so ivotom ¾udí alebo

zvierat sa im snaí sprístupni ivot slov a zákonitosti v jazyku.

Veríme, e tak ako lienka Anulienka v cvièebnici, aj postavy piatakov Petry

a Ferka, uja Jazykovedka èi mladieho kamaráta Zmätka v uèebnici stanú sa pre

Slovenský jazyk a literatúra v kole

175

iakov priate¾mi a neodmyslite¾nými sprievodcami, ktorí im odhalia nejedno ta-

jomstvo jazyka a jeho primeraného pouívania v komunikácii.

Netradiène je v uèebnici a v cvièebnici na pokyn autorov rieená aj ich gra-

fická a výtvarná stránka. Kadá kapitola má svoje farebné oznaèenie a pikto-

gram. Ten sa potom opakuje v nefarebnej podobe v cvièebnici. Jednotlivé poky-

ny s ve¾kou frekvenciou sú pri cvièeniach v uèebnici nahradené piktogramami.

V cvièebnici sa obanos cvièení stváròuje poètom bodiek na krídlach lienky.

Slohová zloka je oznaèená u spomínanou farebnou dúhou v uèebnici, nefareb-

nou v cvièebnici. Vtipné piktogramy sú umiestnené aj pri jednotlivých marginál-

nych textoch. Grafik sa úèelne snail pouíva jednotlivé typy, sklony a ve¾kosti

písma. Výtvarná zloka nemá slúi iba na ilustráciu textov, ale predovetkým na

výtvarné umocnenie výkladového textu. Svedèí o tom napr. spojovník stvárne-

ný symbolicky ako reaz èi lepidlo, vkladné samohlásky stvárnené ako psík tla-

èiaci sa medzi latky v plote, jota a ypsilon stvárnené ako bojujúce figúrky na

achovnici, správna slovenèina výtvarne spracovaná ako èistá studnièka atï. Bo-

hato sa výtvarná zloka vyuíva v slohovej výchove, kde treba kreslený príbeh

prerozpráva, usporiada, dokonèi, vymyslie mu názov a pod.

Vnútorné stránky prebalu uèebnice a cvièebnice sa vyuívajú na preh¾adné

tabu¾kové zhrnutie prebraného uèiva, na vonkajej stránke prebalu uèebnice je

umiestnený jej obsah. Vetky uvedené grafické a výtvarné prvky umoòujú ¾ahkú

orientáciu v texte, robia prácu s uèebnicou zaujímavou a vestrannou.

Vo svojom projekte uèebníc a cvièebníc nadväzujú autori na predchádzajúcu

kvalitu naich uèebnicových textov, vyuívajú bohaté skúsenosti z vlastnej kon-

cepènej práce, èerpajú námety a podnety z rozsiahleho výberu zahranièných uèeb-

níc, z domácich aj cudzích teoretických prác a metodických príruèiek. Za celý

autorský kolektív chceme vyslovi presvedèenie a nádej, e nové uèebnice a cvi-

èebnice slovenského jazyka sa stanú bohatým zdrojom vedomostí a motivácie

pre iakov, nápadov a inpirácie pre tvorivých uèite¾ov slovenského jazyka.

Tvaroslovie zaujímavo a zábavne

BOENA KOHÚTOVÁ

Cie¾om jazykovej zloky slovenského jazyka je nauèi iaka kultúrne sa vyjad-

rova ústne aj písomne z èoho vyplývajú jej základné funkcie: kognitívna funk-

cia vyplýva z uèebného obsahu, prièom jazykové javy sa poznávajú myslením.

Rozvíjaním mentálnych schopností sa zvyujú komunikaèné schopnosti iaka,

formuje sa osobnos. Toto treba ma na zreteli pri výbere vhodných foriem a me-

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: