Žilinská mestská kniha.pdf

HISTÓRIA

13. 1. 2004

17. strana

Žilinská kniha

V roku 2003 boli dve významné výročia najdôležitejšej právnej pamiatky na Slovensku, Žilinskej

knihy, ktorá predstavuje súbor paragrafov magdeburského práva prevzatého mešťanmi Žiliny od

mesta Krupina aj jeho preklad do stredovekej slovenčiny. K prepísaniu magdeburského práva

do Žilinskej knihy v jazyku nemeckom došlo roku 1378 (625. výročie) a k jeho prekladu do slo-

venského jazyka roku 1473 (530. výročie). Žilinská kniha sa stala predmetom záujmu mnohých

historikov a jazykovedcov, ktorí sa s touto významnou právnou pamiatkou zaoberali najmä v 19.

– 20. stor. Okrem vlastného magdeburského práva a jeho prekladu sa v Žilinskej knihe nachádzajú

záznamy právnej povahy, ktoré sa robili pred mestskou radou za účelom potvrdenia a právoplat-

nosti rozhodnutí mnohých žilinských obyvateľov, ale aj príslušníkov viacerých okolitých dedín a

mestečiek.

roku 1473 do Žilinskej knihy. Mnohí

študenti študovali na Karlovej univerzite

v Prahe nielen zo Žiliny, ale aj širšieho

okolia severozápadného Slovenska.

Po návrate domov sa mohli uplatniť aj

v mestskej kancelárii, ale domáci jazyk

im bol predsa len bližší, ako čeština,

ktorú sa naučili v Prahe.

Nakoniec aj Privilégium pre žilinských

Slovákov vydané o tri roky neskôr, ako

bolo prepísané magdeburské právo

v Žilinskej knihe (7. mája 1381) Ľudo-

vítom Veľkým, hovorí jasnou rečou,

že obyvatelia Žiliny sa cítili byť nielen

príslušníkmi mesta, ale aj Slovákmi,

ktorí majú mať tiež rovnaké zastúpenie

v mestskej rade ako obyvatelia Žiliny

národnosti nemeckej. Kráľ v deň svojej

návštevy uznal tieto oprávnené požia-

davky, a preto im udelil výsadu, ktorú

v tom čase nemali ani Česi v Prahe (až

od roku 1413), ba ani Maďari v Budíne

(až od roku 1438).

Tento počin je dôležité zdôrazniť nielen

z hľadiska vývoja národnostnej situácie

v Žiline, ale aj v rámci celého vtedaj-

šieho Uhorska, pretože ide vlastne o

prvý neklamný dôkaz o uvedomení si

svojej národnej svojbytnosti tunajšieho

obyvateľstva.

Čeština, alebo slovenčina?

V systéme slovenského jazyka, ktorý

sa prejavuje vo všetkých rovinách textu

Žilinskej knihy, hovorená slovenčina

západoslovenského typu, reprezento-

vaná jej kultúrnou podobou a kultúrnou

slovenčinou používanou v Žiline a jej

okolí, uplatnila nielen domácu právnu

terminológiu, ale viaceré reálie cha-

rakteristické pre slovenské jazykové

územie: vlastné mená, ako aj výrazy

ských, ale aj stredoslovenských nárečí,

ktorý pôsobil aj na oblasť Žiliny a jej

okolia. Najviac tomu napomáhala

skutočnosť, že Trenčín aj Žilina ležali

na starej obchodnej ceste, po ktorej

sa prepravoval tovar už pred mnohými

stáročiami – tzv. jantárová cesta. To

umožňovalo iste aj vzájomné zbližo-

vanie a ovplyvňovanie západosloven-

ských a stredoslovenských nárečí.

Za Matúša Čáka sa rozvíja a formuje

slovenský ústny kultúrny jazyk, ktorý

sa stal základom nadnárečovej podoby

kultúrneho jazyka západoslovenského

typu, utvoreného približne v polovici

15. stor. Možno to dobre pozorovať

práve v jazykových prejavoch zachy-

tených v Žilinskej knihe, v ktorých

je neoddeliteľnou súčasťou predo-

všetkým právnej terminológie. Výrazy

prevzaté počas nemeckej kolonizácie

v 13. stor. – erb, fojt, glejt, richtár,

ktoré sa bežne používali aj v preklade

magdeburského práva i v záznamoch

pred mestskou radou, sú dotvárané

domácimi slovotvornými postupmi

– napr. erbovník, glejtník a pod.

Tvorba a spôsob záznamu

vlastných mien v Žilinskej knihe

Z veľkého množstva vlastných mien

uvedených v záznamoch pred mest-

skou radou, sú mnohé mená odvodené

od miesta pôvodu ich nositeľa: Bánov-

ský, Babčanský, Horecký, Hrabovský,

Mošovský, Nedecký, Turský, ale aj

od remesla vykonávaného vlastníkom

mena: súkenník, krajčír – Štefan Kra-

iczy, mäsiar – Martin Massar, nožiar

– Benedictus Nozer. Taktiež od

vlastných mien osôb: Ďuran od Juraja

– Ondřej Ďuranov; od Hana – Mareta

Hanczowa; Martin - Mertlík; Michal

– Michalczik. Od názvov lokalít na

okolí Žiliny – vrch Boboty vo Vrátnej

doline – Michal Bobot; Oblez – Kašpar

Oblez – z toho neskôr Oblazov; Dubeň

– Mathias Dubno. Ale aj z mien etník

– Polák – Martin Polák, Poláček,

Poláčko – Ebrihard Polaczko, Matej

Polsky; Tomáš Niemecz, Mikuláš

Prussak. Mená sa odvodzovali aj od

názvov rôznych hospodárskych, alebo

v domácnosti používaných vecí: čakan,

miska, ocieľka, zápona a pod.

Paralelné používanie starej (písanej)

češtiny časťou slovenských vzde-

lancov, popri kultúrnej slovenčine,

nemohlo tento trend zastaviť, skôr ho

urýchľovalo, hoci české pravopisné

aj jazykové vplyvy v ňom zanechali

viditeľné a dosť hlboké stopy. Pri

pôvodnom hodnotení jazyka Žilinskej

knihy sa v podstate vychádzalo z bohe-

mistického hľadiska (českého). Takýto

jednostranný a teda tiež menej objek-

tívny prístup, podmieňovali viaceré

skutočnosti, a to nielen jazykové, ale aj

politické (napr. jednotný národ česko-

slovenský) a pod.

Po vydaní dvoch významných štúdií Dr.

R. Kuchara o slovenskom preklade

magdeburského práva a právnych

záznamoch pred mestskou radou Žiliny

je zrejmé, že podiel domáceho sloven-

ského jazyka západoslovenského typu,

je možno považovať za nedeliteľnú

súčasť tejto významnej pamiatky.

Národnostné pomery v Žiline

a žilinský právny okruh

Prečo však uplynulo také dlhé obdobie

od nariadenia kráľa Ľudovíta I. (1369),

po prepísanie magdeburského práva

do Žilinskej knihy (1378)? Príčinou

toho bolo predovšetkým obmedzenie

práv dedičného richtára Žiliny, ktorý by

mal po jeho zavedení oproti pôvodnému

ﬂ ámskemu právu, oveľa menšie právo-

moci a z nich vyplývajúce aj ﬁ nančné

požitky. Pretože sa na založení mesta

Žilina určite podieľali nemeckí kolonisti

z Tešína, mesto sa riadilo tam používa-

ným ﬂ ámskym právom. Podľa neho mal

dedičný richtár omnoho výraznejšie

postavenie, ako richtár ktorý bol každo-

ročne volený.

(Pokračovanie na 18. strane.)

Dôvody vzniku Žilinskej knihy

Vznik národnej kultúrnej pamiatky Žilin-

skej knihy vyvolalo rozhodnutie kráľa

Ľudovíta I. z roku 1369, v ktorom pri-

kazuje Žilinčanom vzdať sa pôvodného

ﬂ ámskeho práva prevzatého z mesta

Tešína a vybrať si niektoré mesto

v Uhorsku, ktoré sa riadi právom mesta

Magdeburg. Preto sa Žilinčania roku

1370 obrátili na Krupinu a požiadali

o pomoc a poučenie, akými právnymi

normami sa riadi mesto Krupina.

Krupina vyhovela Žiline a poskytla jej

právne rady – magdeburské právo

– ktoré Krupina už dávnejšie používala,

asi už od roku 1244.

Prepis magdeburského práva do Žilin-

skej knihy urobil Mikuláš z Lukového

(Lukovej) a tento sa stal základom práv-

nych noriem, ktorými sa odvtedy Žilin-

čania riadili. Po necelých sto rokoch

bol tento právny dokument na želanie

dedičného richtára Žiliny Václava

Pongráca preložený z jazyka nemec-

kého do jazyka domáceho, ktorým sa

vtedy hovorilo v Žiline a na okolí. Pre-

klad urobil a väčšiu jeho časť aj zapísal

do Žilinskej knihy Václav z Kroměříža

(ruka A). Druhú menšiu časť prepísal

a zrejme aj čiastočne prekladal ďalší

pisár, ktorý je identiﬁ kovaný ako ruka B

v príslušnej odbornej literatúre, pretože

sa nevie jeho meno.

Ostatné záznamy o rôznych právnych

úkonoch – darovaní, kúpe, predaji

majetku, rôznych susedských sporoch

a pod., robili v období od roku 1380

do roku 1562 mnohí pisári, ktorých

sa postupne podarilo identiﬁ kovať na

základe rozboru písma jednotlivých

záznamov až na počet 51. Medzi nimi

sa identiﬁ kovali aj záznamy, ktoré urobil

Václav z Kroměříža (ruka A) a pomerne

dlhú dobu slúžil v mestskej kancelárii

aj pisár (ruka B), ktorý robil zápisy do

Žilinskej knihy v období od roku 1468

do roku 1489.

Prvé zápisy vyhotovené pred mestskou

radou Žiliny sa robili v jazyku nemec-

kom, alebo latinskom. Postupne ako

nadobúdalo v Žiline prevahu slovenské

obyvateľstvo začínajú sa objavovať

zápisy v jazyku slovenskom (prvý

je z roku 1451) a zápisy v jazyku

nemeckom sa úplne vytratili (posledný

je z roku 1429). Príčinou tejto skutoč-

nosti bolo, že Žilina sa stala objektom

viacerých útokov husitských vojsk,

ktoré zapríčinili aj odchod mnohých

mešťanov nemeckého pôvodu, a tak

Slováci nadobudli v mestskej rade

výraznú prevahu.

Prečo sa Žilinská kniha

nenachádzala v archíve Žiliny?

Žilinská kniha je uložená v Štátnom

okresnom archíve v Žiline (teraz Štátny

oblastný archív Bytča, pobočka Žilina).

Niekedy v polovici 19. stor. sa dostala

do rúk Ľudovíta Stárka (1842 - 1843),

vtedajšieho mestského archivára

a správcu biskupského sirotinca, ktorý

ju celú nielen prečítal, ale vyhotovil

k nej aj titulný list v jazyku latinskom

a nemeckom a šesťstranový vecný

index k jednotlivým zápisom.

V polovici 60-tych rokov 19. stor. sa

Žilinská kniha dostala do rúk Dr. Jozefa

Becka, ktorého synovec Dr. Vladimír

Beck deponoval literárnu pozostalosť

svojho strýka do Zemského archívu

v Brne. Profesor Václav Chaloupecký,

ktorý sa z literatúry dozvedel o Žilin-

skej knihe a zaujímal sa o jej osud, bol

nemilo prekvapený, keď mu vtedajší

mestský archivár v Žiline povedal, že on

žiadnu knihu v archíve nemá ani o nej

nevie. Prof. Chaloupecký sa o tejto

skutočnosti zmienil roku 1928 pred

Františkom Hrubým (riaditeľom Zem-

ského archívu v Brne) a sťažoval si, ako

sa strácajú na Slovensku významné his-

torické pamiatky a medzi iným spome-

nul aj stratenie Žilinskej mestskej knihy.

Riaditeľ archívu mu však s úsmevom

povedal, že táto kniha je predsa ulo-

žená u nich v Zemskom archíve.

Prof. Chaloupecký si rukopis zapoži-

čal, dal ho zreštaurovať a roku 1934

vydal v Učenej spoločnosti Šafárikovej

v Bratislave prácu KNIHA ŽILINSKÁ.

Odvtedy sa touto významnou právnou

a jazykovou pamiatkou zaoberali

mnohí historici a jazykovedci, ktorí

v nej videli nielen zdroj poznania

o postupnom rozvoji mesta, ale aj

právneho vedomia mešťanov Žiliny.

lava Pongráca je zapísaný na fóliách

105a – 107b – register a na fóliách

108a – 149a vlastný preklad. Tento

sa stal predmetom odbornej diskusie

a často aj vážnych sporov už od doby

prvého vydania Žilinskej knihy roku

1934.

Problémom sa stal najmä jazyk pou-

žitý pri preklade, ale aj zápisy právnej

povahy, ktoré neboli zapísané v jazyku

latinskom ani nemeckom. Prof. V.

Chaloupecký považoval preklad za

český s použitím niektorých sloven-

ských výrazov. Druhý pohľad na túto

problematiku je však úplne opačný.

Viacerí bádatelia považujú preklad viac

za slovenský ako český, resp. čeština

slúžila len ako východzí rámec pri

preklade magdeburského práva, ale

v skutočnosti sa použil jazyk, ktorým

sa vtedy bežne hovorilo na západnom

Slovensku.

Najnovšie výsledky bádania

o Žilinskej knihe

Najviac sa touto problematikou zaoberal

Stala sa tiež dôležitým dokladom vývoja

slovenského jazyka, ktorý sa použil pri

preklade magdeburského práva aj pri

samostatných právnych záznamoch.

Nakoniec je dôležitým zdrojom aj pre

obyvateľov Žiliny a jej okolia, pretože sa

tu nachádzajú desiatky mien jej pôvod-

ných obyvateľov a mnohí Žilinci si v nej

môžu nájsť svojich predkov.

Formát a obsah Žilinskej knihy

Žilinský kódex (právny dokument) je

napísaný na papieri o rozmeroch 29 x

22 cm a má aj pôvodnú väzbu s mäk-

kým koženým obalom hnedej farby

z 15. stor. Celý rukopis má 149 fólií

označených strojčekom v niekdajšom

Zemskom archíve v Brne. Týmto číslo-

vaním sa riadil nielen prof. V. Chalou-

pecký, ale aj ostatní bádatelia, ktorí

prišli do styku so Žilinskou knihou. Čís-

lovanie ale nezodpovedá pôvodnému

radeniu fólií, pretože Ľudovít Stárek

vložil dopredu voľne latinský index

knihy (4 fólie).

Ani záznam magdeburského práva nie

je zapísaný v celku, čím vznikli voľné

strany, na ktoré mestský magistrát robil

svoje záznamy. Vlastný text magde-

burského práva bol zapísaný v dvoch

stĺpcoch, ktoré sú aj linkované. Preklad

magdeburského práva vyhotovený na

želanie dedičného richtára Žiliny Vác-

Dr. Rudolf Kuchar, CSc., z Jazykoved-

ného ústavu Ľudovíta Štúra SAV v Brati-

slave, ktorý v posledných rokoch vydal

dve dôležité štúdie: Žilinská právna

kniha – magdeburské právo, Veda

Bratislava 1993, kde je uverejnený

celý preklad jednotlivých paragrafov

magdeburského práva aj s množstvom

poznámok nesprávneho čítania textu

prof. V. Chaloupeckým v pôvodnom

vydaní z roku 1934. V knižnom centre

Žilina, vydal roku 2001: Žilinskú právnu

knihu – zápisy právnych úkonov žilin-

ských mešťanov.

V úvode prvej publikácie sa sám zmie-

ňuje o dôvodoch vydania prekladu

magdeburského práva takto: „Trans-

literovaným vydaním tejto pamiatky

chceme napraviť a vyplniť medzeru

a zjavnú historickú neúplnosť doteraj-

šieho vydania, pretože sa javí ako nevy-

hovujúce najmä z jazykového hľadiska.

Publikovaním jej transliterovaného,

skromne povedané slovenskejšieho

(ak nie slovenskej verzie) prekladu

magdeburského práva, sa umožní

bádateľom bližšie sa oboznámiť so sku-

točne používaným jazykom vtedajšieho

žilinského obyvateľstva.“

Slovenské národné povedomie sa v Ži-

line formovalo už dávno predtým, než

bolo magdeburské právo preložené

pasienok, platba, pasba. Napr. slovo

richtár bolo už v slovenčine udomác-

nené; ďalším je slovo bratr bez ř;

častým je používanie koncovky – om

– božejníkom, boženíkom, deťom,

erbom, kostelom, lúpežníkom, sedlá-

kom, zlodejom. V slovenčine sa použí-

vali aj zdvojené spoluhlásky – dessat,

dessatek, masso, ossem, sussed,

zasse, zlatto. K výrazným prvkom

západoslovenských nárečí, ktorá je

v preklade dosť prezentovaná, patrí

slovesná záporná podoba nejest oproti

českému není.

V druhej štúdii, venovanej zápisom

pred mestskou radou Žiliny, sú uve-

rejnené iba záznamy písané slovensky,

resp. ich jazyk predstavuje viac, alebo

menej nadnárečový jazykový útvar

typu západoslovenského jazyka. Ale aj

v nemeckých a latinských záznamoch

sa nachádza veľa dôkazov o vlast-

ných menách, v ktorých sú používané

slovenské hlásky – ä/a, resp. dz.

Severné, západné a stredné Slovensko

tvorilo na rozhraní 13. a 14. stor. jeden

silný hospodársky a administratívny

celok – domínium Matúša Čáka z

Trenčína.

V uvedenom období sa na Matúšovom

dvore, ale aj v širšom okolí, mohol

uplatniť vplyv nielen západosloven-

Žilinská kniha

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: