skriptá staršia slov lit.pdf

VYSOKOŠKOLSKÉ SKRIPTÁ

Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity

Eva Fordinálová

STARŠIA SLOVENSKÁ LITERATÚRA

2009

Trnavská univerzita v Trnave

Recenzenti:

Doc. PhDr. Erika Brtáňová, CSc.

Mgr. Gizela Gáfriková, CSc.

Za odbornú stránku týchto skript zodpovedajú autori.

Schválené Vedeckou radou Pedagogickém fakulty Trnavskej univerzity

11. 12. 2008 ako skriptá pre Pedagogickú fakultu TU.

ISBN 978-80-8082-249-1

Obsah

Úvod............................................................................................................................................. 4

I. Počiatky a formovanie slovenskej stredovekej literatúry (863-1500) ............................... 8

1. Historické pozadie, vznik a rozvoj slovienskej kultúry ................................................... 8

A. Charakter literárnej tvorby ............................................................................................ 16

2. Nové formovanie kultúry pri začleňovaní do uhorského štátu (1000-1500)……….... 35

II. Literatúra renesančného humanizmu (1500-1620) .......................................................... 51

1. Historické pozadie, svetoví predstavitelia, podmienky u nás ....................................... 51

2. Duchovná lyrika ................................................................................................................ 57

3. Literárna tvorba v latinčine ............................................................................................. 68

4. Próza, veda, dráma …………………..…………………………………………...….….84

5. Svetská poézia v domácom jazyku a cyrilometodovská tradícia.…………..………...87

A. Historické spevy .............................................................................................................. 87

B.Umeláľubostná lyrika ..................................................................................................... 94

C.Ústnaľudová slovesnost...................................................................................................96

D.Cyrilometodovskátradícia ............................................................................................. .98

III. Baroková literatúra (1620-1780) .................................................................................... 100

1. Historické pozadie, svetoví predstavitelia, podmienky u nás ..................................... 100

2. Slovenská baroková duchovná lyrika ........................................................................... 105

A. Evanjelická duchovná lyrika......................................................................................... 105

B. Katolícka duchovná lyrika ............................................................................................ 111

3. Svetská poézia.................................................................................................................. 120

A.Občianska a didakticko-reflexívna poézia ................................................................... 120

B.Ďalšie básnické žánre lyriky a epiky ........................................................................... 130

4.Próza................................................................................................................................. 135

A. Umelecká próza – najmä memoárová a cestopisná spisba......................................... 135

B. Žartovná, parodická spisba ........................................................................................... 140

C. Vedecká – náučná spisba .............................................................................................. 140

5.Dráma............................................................................................................................... 144

6.Ústnaľudová slovesnosť ................................................................................................ 145

Výberová literatúra…...…….…………………………………………………….…..….…147

Úvod

Dejiny našej literatúry ukrývajú v sebe mnohé tajomstvá. Samozrejme, ide

predovšetkým o našu staršiu literatúru, z ktorej stále nové dôležité fragmenty sa

iba pomaly a viac-menej náhodne vynárajú na svetlo nášho vedomia z prítmia

slovenských, no najmä zahraničných archívov. A nielen z nich. V rôznych

pozostalostiach, častokrát zachránených len zhodou šťastných okolností, sa

taktiež zavše nečakane objavia skvosty, ktoré obohacujú naše poznanie a

dopĺňajú celkovú mozaiku staršej slovenskej literatúry o nové detaily, ale tie

zase napomáhajú presnejšie zachytiť a pochopiť jej celkový obraz.

Pochopiť celostný obraz našej literatúry znamená pochopiť dušu národa, jeho

túžby, úsilie, smerovanie. Na to však nestačí iba nahromadenie „dôkazového

materiálu“, ale treba ho aj roztriediť - a predovšetkým tvorivo zinterpretovať na

základe súvislostí a vzťahov, ktoré sa dopĺňaním tohto materiálu začínajú

zreteľnejšie črtať. Dejiny literatúry teda musia napĺňať - okrem poznávacieho -

aj ďalšie dôležité poslanie, ktoré by bolo možno označiť ako rehistorizácia

výskumu.

Pod pojmom „rehistorizácia“ však nechápeme návrat k schematickému

a často násilnému „nalepeniu“ literatúry na dobovú konštrukciu - k

historizujúcej metodológii (a zavše i mytológii). Okrem sústreďovania sa

bádateľov na vyhľadávanie starých textov ide teda i o návraty k literárnym

tvorcom a dielam kľúčového významu v národnom živote - s cieľom sledovať

ich cesty a pôsobenie až do súčasnosti. Čiže životná prax nás opäť privádza k

postulátu formulovaného F. Schillerom - prepojiť minulé s prítomným. Treba

sledovať tvorenie a postupné začleňovanie nášho kultúrneho dedičstva do

súčasného národného vedomia. Možno predznamenať, že v našej literatúre je

klasickým príkladom cyrilometodský literárny a kultúrny odkaz, ktorého

pôsobenie možno

pozorovať v priereze našimi dejinami až do Preambuly Ústavy Slovenskej

republiky.

Úloha rehistorizácie literárnovedného výskumu je o to naliehavejšia, že v

súčasnom celosvetovom trende prijímania mnohých elementov z inonárodných

literatúr je nevyhnutné dôkladne preskúmať „genetický kód“ vlastnej národnej

literatúry, tvoriaci jej individualitu a nezastupiteľnosť v polyfónii svetovej

literatúry, jej osobitý prínos do celosvetového umeleckého pokladu.

Osobitosť umeleckej tvorby nadobúda svoj najzreteľnejší výraz až na

„širokouhlom“ historickom pozadí. Inak prijímala svetová kultúrna verejnosť

Homéra pre Schliemannom - a inak po jeho archeologických objavoch Tróje.

Kvalitné umelecké dielo je súhrn vedomostí o podstate zákonitostí historického

vývinu ľudskej spoločnosti bez ohľadu na samotného tvorcu, ktorý si pri

umeleckom zmapúvaní vedomia a svedomia svojej epochy tento fakt vlastne ani

neuvedomoval. Avšak odhalením „duše“ svojej doby urobil ju autor

nesmrteľnou a jej atmosféru komunikovateľnou s budúcimi stáročiami.

Literárne diela obsahujú znalosti - „vedenie“ o svojej súčasnosti, resp.

kultúrnej minulosti konkrétneho spoločenského, väčšinou národného celku, ale

až s dostatočným historickým odstupom dokážeme pochopiť viacej a hlbšie ako

autorovi súčasníci. Sme obohatení o širšie poznanie súvislostí a kontextu,

umelecké dielo na nás pôsobí umocnením umeleckého zážitku i poznaním jeho

cesty k novým horizontom, jeho osudov a posolstva - často odlišného od

pôvodných zámerov svojho tvorcu.

Literárna história skúma tieto cesty s cieľom sledovať ich smerovanie, resp.

zastávky či meandry a ich príčiny, aby umožnila súčasnému adresátovi znásobiť

čitateľský zážitok. Rehistorizáciou sa „neodcudzujeme“ ani svojim súčasníkom

ani tvorcovi diela. Naopak, tento výskum sa dostáva do funkcie „ translantátora“

medzi dvoma rozdielnymi obdobiami, hoci vždy aj s niečím ešte

nedopovedaným, s priestorom tajomstva, ktoré podľa Einsteina stojí pri kolíske

každého skutočného umenia a vedy. Aj v tom je úloha dejín literatúry -

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: