prozsys.pdf
(
125 KB
)
Pobierz
(Microsoft Word - Prozodick\375 syst\351m.doc)
P
ROZODICKÝ SYSTÉM
Prozodický systém, prozódia, niekedy nazývaný i verzifika
ný systém (z franc.
versification – veršovanie, pod
a lat. versus – verš a fingere – tvori
).
Prozódia je typ výstavby verša. Využíva najmä prozodické vlastnosti jazyka. Hranica
medzi jednotlivými prozódiami nie je absolútna, opiera sa najmä o kontrast zvuku (zvýšená
i
znížená vetná intonácia, protiklad prízvu
nej a neprízvu
nej slabiky, protiklad krátkej a dlhej
slabiky a pod.). Naj
astejšie používané prozodické systémy sú
asomerný, sylabický,
sylabotonický a tonický.
asomerný prozodický systém (
asomiera)
asomerný veršový systém je založený na striedaní dlhých a krátkych slabík,
oby
ajne bez rýmov.
Základnou
asovou jednotkou je móra, ktorá zodpovedá jednej krátkej slabike. Dlhá
slabika sa vyslovuje v trvaní dvoch mór. Slabiky sa vo veršoch spájajú do stôp.
asomiera využíva naj
astejšie štyri základné stopy
trochej
(
-
)
;
jamb
(
-
)
;
spondej
(
- -
)
;
daktyl
(
-
)
.
Najznámejšími
asomernými veršami sú hexameter (šes
stopový daktylo-spondejský
verš) a pentameter (pä
stopový daktylský verš). Striedanie hexametra s pentametrom vytvára
tzv. elegické distichon.
Pod
a vzoru antickej poézie sa
asomerný prozodický systém využíval v období
klasicizmu aj v slovenskej pézii. V najvä
šej miere našiel uplatnenie v tvorbe J. Hollého.
(
asomieru využil aj J. Kollár v
P
edzp
ve Slávy dcery
napísanej po
esky.)
asomiera je
však v rozpore s prirodzenými zvukovými vlastnos
ami sloven
iny, preto sa v slovenskej
poézii natrvalo neuplatnila.
Aj zde leží zem ta, p
ed okem mým slzy ronícím,
- l - - l - l - - l - l - -
n
kdy kolébka, nyní národu mého rakev.
- l - l - - l - l -
(J. Kollár,
Slávy dcera
)
Sylabický prozodický systém (slabi
ný verš)
Sylabický verš je založený na výskyte rovnakého po
tu slabík vo verši. Na vytváraní
rytmu verša sa zú
ast
ujú:
1. opakovanie rovnakého po
tu slabík vo veršoch (rovnoslabi
nos
);
2. intona
ná prestávka rozde
ujúca verš na dve
asti (dieréza);
3. združený rým;
4. rytmicko-syntaktický paralelizmus (zhoda veršového a vetného
lenenia).
1
Ho
l
rí
l
oh
l
ník
l
, ho
l
rí
ll
na
l
Krá
l
o
l
vej
l
ho
l
li.
12 a
Ktože ho nakládol? - dvanásti sokoli.
12 a
Dvanásti sokoli, sokolovia bieli,
12 b
akých
udské o
i viacej nevideli!
12 b
Dvanásti sokoli, sokolovia Tatier,
12 c
akoby ich bola mala jedna mater;
12 c
jedna mater mala, v mlieku kúpavala,
12 d
zlatým povojní
kom bola povíjala.
12 d
(J. Botto,
Smr
Jánošíkova
)
Sylabický prozodický systém (sylabická prozódia, sylabický verš, slabi
ný verš) sa
uplat
oval predovšetkým v
udovej slovesnosti. V umelej poézii sa rozšíril v období
romantizmu, pretože básnici Štúrovej školy
erpali podnety a impulzy z
udovej tvorby.
(Tento druh verša však nájdeme už aj v staršej literatúre, napr. v historických pies
ach,
v duchovných pies
ach, i v diele
Valaská škola - mravúv stodola
od H. Gavlovi
a.)
Najob
úbenejším sylabickým veršom v období romantizmu bol dvanás
slabi
ný a
osemslabi
ný verš. Využívali sa však aj verše s dlhším rozsahom (trinás
slabi
ník použil S.
Chalupka v básni
Mor ho!
, štrnás
slabi
ník J. Krá
v básni
Jarná piese
). V tvorbe
slovenských romantických básnikov sa vyskytujú aj básne s kratšími veršami (zvä
ša ponášky
na
udovú piese
a umelé balady).
Pomerne
asté sú kombinované verše. Kombinuje sa napríklad verš osemslabi
ný so
šes
slabi
ným:
Jeden mlynár, druhý kr
már
8
oba odsúdení,
6
pražili sa v pekle spolu
8
pri jednom plameni.
6
(S. Chalupka,
Mlynár a kr
már
)
V prípade kombinovaných veršov sa v skuto
nosti len rozpisuje verš dlhšieho
slabi
ného rozmeru do dvoch veršov. Miesto tradi
nej dvojveršovej strofy so združeným
rýmom potom vzniká štvorveršová strofa s rýmom prerývaným, ako je to i v uvedenom
príklade z tvorby S. Chalupku. Ak by sme túto strofu zapísali do dvoch veršov, dostali by sme
dvojveršovú strofu so všetkými typickými príznakmi sylabického verša v jeho základnej
podobe.
Sylabotonický prozodický systém
Sylabotonický (slabi
no-prízvu
ný) prozodický systém predpokladá stopovú
organizáciu verša. V tomto prozodickom systéme rozhodujúci je prízvuk, a nie d
žka slabiky
ako v
asomernej prozódii.
Sylabotonická prozódia pozná tri stopy:
trochej
-
;
jamb
-
;
daktyl
-
.
2
Trochej a jamb sú stopy dvojslabi
né, daktyl je stopa trojslabi
ná. Stopy tvoria
prízvu
né a neprízvu
né slabiky
.
Názvy a ozna
enie sa prevzali z
asomiery, znakom – sa tu
však ozna
uje prízvu
ná slabika, znakom
neprízvu
ná slabika.
V sloven
ine má prízvuk v slovách svoje stále miesto - je vždy na prvej slabike.
Dvojslabi
né slová, napr.
me
siac
,
po
le
,
lás
ka
, majú prízvuk na prvej slabike a druhú slabiku
majú neprízvu
nú. Tvoria teda trochejské stopy. Trojslabi
né slová, napr.
ko
leso
,
vo
jaci
,
štu
denti
, tvoria stopy daktylské (jedna prízvu
ná a dve neprízvu
né slabiky). Ak pred slovom
stojí slabi
ná predložka (na, do, pod at
.), prechádza prízvuk spravidla na túto predložku:
na
mesiac
,
do
po
a
(daktyl). V štvorslabi
ných slovách je prízvuk na prvej a tretej slabike (dve
trochejské stopy), v pä
slabi
ných na prvej a štvrtej slabike (daktyl a trochej). Takéto
viacslabi
né slová tvoria teda dve stopy:
Bra
tis
la
va
,
ob
zera
li
sa
.
Verš môže by
istý daktylský,
istý trochejský alebo daktylsko-trochejský.
V sylabotonickej slovenskej poézii sa trochej stal základnou stopou (najzriedkavejšie sa
vyskytuje jambický verš, ke
že jambická stopa protire
í prirodzenému rytmu sloven
iny).
Hoci trochejské metrum reprezentuje najprirodzenejší rytmus slovenského jazyka,
isto
trochejských veršov je v slovenskej umelej poézii pomerne málo (z trochejského metra totiž
vyplýva nebezpe
enstvo rytmickej monotónnosti):
Zav
as rána uzimený
chlap
ek kravy pasie -
razom sa mu víla
zjaví v lú
ezárnej kráse!
Chlapec žasne, bi
ík pustí,
udiveno, neme,
víla pred ním povznáša sa,
nedotknúc sa zeme.
(S. H. Vajanský,
Neskromné želanie
)
Prvky sylabotonického prozodického veršového systému sa u nás za
ali uplat
ova
už
v období baroka. V období klasicizmu sylabotonizmus využil najmä J. Kollár v znelkách
Slávy dcery
.
Po období štúrovského sylabického rovnoslabi
ného verša sa slovenská poézia
vracia k sylabotonickej prozódii v období realizmu - v básnickej praxi ju programovo uplatnili
najmä S. H. Vajanský a P. O. Hviezdoslav.
Aj ke
od za
iatku 20. storo
ia i na Slovensku postupne silnejú tendencie upúš
ania
od prísnej stopovosti, sylabotonický prozodický systém sa u nás neprestal celkom uplat
ova
.
Považuje sa i dnes za klasický veršový systém slovenskej pézie.
Príklady:
a) trochejský verš
Piesne naše: samá perla,
- l - l - l -
samý diamant jasný.
- l - l -
3
b) daktylský verš
Démon kýs
škaredý, chvost vle
úc po zemi,
- l - l - l -
ku mne sa priplazil, do ucha šepce mi;
- l - l - l -
c) daktylsko-trochejský verš
Pokojný ve
er na v
šky padal,
- l - l - l -
na sivé polia.
- l -
d) jambický verš
Ke
zima na perutiach vetra vletí
- l - l - l - l - l
v náš Turiec, srdce moje divno splesá:
- l - l - l - l - l
Tonický (prízvu
ný) prozodický systém
Prízvu
ná prozódia sa vyzna
uje opakovaním rovnakého po
tu prízvu
ných slabík vo
verši, pri
om po
et neprízvu
ných slabík býva premenlivý. Verše, v ktorých sa uplat
uje sú
rôznoslabi
né, nie sú stopovo organizované.
Tonický prozodický systém je typický pre poéziu starogermánsku, v sú
asnosti sa
používa i v poézii anglickej, v modernej ruskej poézii bol vo
ný tonický verš
u Majakovského. V ruskej poézii sa uplatnil preto, že ruský jazyk má pohyblivý prízvuk.
Slovný prízvuk ako prozodická vlastnos
jazyka sám teda môže by
prostriedkom rytmickej
organizácie verša.
V slovenskej a
eskej poézii sa tento prozodický systém takmer neuplatnil,
v slovenskej literatúre len v niektorých formách
udovej deklama
nej poézie (vy
ítanky), kde
práve slovný prízvuk nadobúda na intenzite.
Vo
ný verš
Vo
ný verš je verš modernej poézie. V literatúre sa uplat
uje najmä od za
iatku 20.
storo
ia. Vznikol ako protiklad prísne rytmicky organizovaného verša, nemožno preto v
om
ani h
ada
tradi
né rytmické prvky (rovnoslabi
nos
, metrum, rým a pod.).
Od tradi
ného verša sa vo
ný verš odlíšil v prvom rade tým, že celkom upustil od
rovnoslabi
nosti, a teda i rovnakého po
tu stôp vo veršoch. Rôzny slabi
ný rozmer (d
žka)
veršov býva
asto prvým rozpoznávacím znakom vo
ného verša.
Nosite
om rytmu vo
ného verša je intonácia. Rovnaká intonácia veršov (veršových
úsekov) je daná ich rovnakou vetnou výstavbou. Básnici niekedy upúš
ajú od interpunkcie,
každý verš potom za
ínajú ve
kým písmenom alebo používajú výlu
ne malé písmená.
V slovenskej literatúre vo
ný verš prvýkrát použil v niektorých svojich bás
ach Ivan
Krasko. Aj ke
vo
ný verš znamenal v poézii revolúciu, od
ias Kraskovej školy sa popri
vo
nom verši na
alej využívajú i tradi
né veršové formy.
4
Plik z chomika:
slovencina
Inne pliki z tego folderu:
učebnica-zo-sj-3.E.doc
(44575 KB)
lit-ucebnica-3.-ročník.doc
(13471 KB)
Dramatická-tvorba-po-roku-1945.rar
(8894 KB)
LIT---Drama-po-roku-1945.rar
(8791 KB)
Slovenska-proza-po-roku-1945.rar
(7683 KB)
Inne foldery tego chomika:
biologia, geografia, mapy
czasopisma szkolne, polonijne
Dokumenty
filmy, muzyka, teledyski
Galeria
Zgłoś jeśli
naruszono regulamin