Otázka č. 2:
Riešenie národnostnej otázky v uhorsku v rokoch 1848/1849
Roky predtým znamenali pre Uhorsko určitý medzník. Napr. rok 1526 – v ktorom v určitom zmysle zanikla uhorská štátnosť. Maďarská šľachta sa s daným stavom nikdy nevyrovnala a celkom prirodzene sa snažila o obnovu štátu.
Roky pred rokom 1848 predstavovali obdobie, ktoré sa prejavovalo radikálnym národným a národnostným pohybom.
To sa vzťahovalo aj na iné národy žijúce v Uhorsku, nie len na Slovákov a Maďarov. ( Maďarov bolo v Uhorsku cca 40% - prevažná časť obyvateľstva bola nemaďarského pôvodu ).
V procese revolučného pohybu v pol. 19. stor. precházal maďarský národ určitými zmenami a aktivitou – samozrejme aj iné národy Uhorska. Nás však bude zaujímať problematika Slovákov a Maďarov.
Toto obdobie oznčujeme aj ako obdobie slovenského národného obrodenia. Niektoré medzníky slovenského národného pohybu vyvrcholili práve v revolúcii 1848 – Mikulášske žiadosti.
Mikulášske žiadosti – vyhlásené 11. mája 1848 v Ondrašovej pri Liptovskom Mikuláši
- boli dokumentom, ktorý v slovenskej histórii predstavuje prvý ucelený dokument, ktorý riešil postavenie Slovákov v monarchii v politickej rovine, ale vyjadril aj štátoprávne predstavy
Ján Baltazár Magina
Dielo: APOLÓGIA
- prvá práca, ktorá obsahuje ochranu politickej rovnoprávnosti Slovákov a Maďarov
Ján Papánek
Dielo: DEJINY SLOVENSKÉHO NÁRODA ( 1780 )
- zabudnutá práca
- má nesporne obranný charakter
- poukazuje na reálne ale predovšetkým vymyslené historické skutočnosti
- vytvoril prehľad o slovenských kráľoch, ktorí údajne vládli pred Veľkou Moravou - vytvoril ich dynastie
- jeho úmyslom nebolo zavádzať, ale pozdvihnúť národné povedomie slovenského národa
Vláda Jozefa II.
- reforma nepomohla rozvoju slovenského povedomia
- JOZEFINIZMUS – na jeho myšlienky nadviazali Juraj Fándly a Jozef Ignác Bajza
- vytvárali počiatky slovenského národného obrodenia
Juraj Fándly
Dielo: DÚVERNÁ ZMLÚVA MEDZI MŇÍCHOM A DIÁBLOM
ZELINKÁR
VČELÁR
PIĽNÍ, DOMAJŠÍ A POĽNÍ HOSPODÁR
- bol tajomníkom a pokladníkom Slovenského učeného tovarišstva
- najaktívnejší presadzovateľ jozefínskych reforiem
- bol prototypom osvietenského dedinského farára, ktorého úlohou bolo starať sa nie len o dušu človeka, ale aj o zlepšenie jeho materiálneho a sociálneho postavenia
- ťažko znášal zmenu politického systému po nástupe Františka I.
- v spore s Bajzom ho podporoval Bernolák
Jozef Ignác Bajza
- ako sa pokúsil kodifikovať spisovnú slovenčinu, vychádzajúcu zo západoslovenského ľudového dialektu
- je autorom prvého slovenského románu, v ktorom opisuje a kritizuje postvenie ľudí – René mládenca príhodi a skúsenosti ( 1783 )
- spočiatku bol stúpencom osvietenských reforiem
- po neprijatí jeho kodifikácie ostro útočil na bernolákovcov
1786 vzniká Spoločnosť pre pestovanie slovenskej reči.
Anton Bernolák
- študent generálneho seminára na výchovu katolíckych kňazov v Bratislave
- stáva sa prvým kodifikátorom spisovnej slovenčiny
1787 vydal jazykové dielo Filologicko-kritická rozprava o slovenských písmenách
- v tomto roku bola aj uzákonená spisovná slovenčina
1790 vydal Slovenskú gramatiku
1796 vydal 5-rečový Slovár Slovenskí, Česko-Laťinsko-Nemecko-Uherskí ( maďarskí )
1792 Slovenské učené tovarišstvo
- vzniká v Trnave prvá slovenská ustanovizeň
- za založením stojí Bernolák ( bol predsedom spolkou )
- Fándly – bol tajomníkom a pokladníkom – dielo ( viď vyššie )
- cieľom spolku bolo vydávanie osvetových a náboženských kníh v bernolákovčine
Postupne sa začína slovenský uvedomovací proces, založený na prijatí vlastného jazyka. Od čias Bernoláka sa Slováci riozdeľujú na dve skupiny:
1) katolícka časť
2) evanjelická časť
Spory medzi týmito dvoma krídlami boli len v otázke spisovného jazyka.
Katolícka časť
- používa prvý spisovný slovenský jazyk – bernolákovčinu ( až do 50-tych rokov 19. stor. )
- aj keď sa táto spisovná norma ako celonárodný jazyk neujala, bernolákovci mali veľký vplyv na šírenie národného povedomia vo všetkých vrstvách slovenskej spoločnosti
Evanjelický vzdelanci
- zastávali inú koncepciu ako bernolákovci
- v cirkevnom a literárnom živote používali biblickú češtinu
- Slovákov chápali ako súčasť jedného československého národa ( kmeňa )
- na rozdiel od bernolákovcov nevytvorili jednotné centrum
- úzko spolupracovali s predstaviteľmi českého národného hnutia
- mladší príslušníci evanjelickej generácie založili v roku
1803 na evanjelickom lýceu v Bratislave založili Katedru reči a literatúry českoslovanskej.
- profesorom na katedre sa stal Juraj Palkovič
Juraj Palkovič
- okrem pedagogickej práce sa venival vydávajú ľudových kalendárov
Dielo: pojednání o slovácích
- v tomto diele po prvý krát použil termín „vlasť československá“
Neskôr k národným buditeľom pribudli osobnosti ako Ján Kollár a Pavol Jozef Šafárik
Ján Kollár
Dielo: O LITERÁRNÍ VZÁJEMNOSTI MEDZI KMENY A NÁŘEČÍMI SLÁVSKÝMI
- hlásal myšlienku slovanskej vzájomnosti
- podľa nej sú slovania jeden kmeň, ktorý sa člení na podkmene. Bola to predstava, že Česi a Slováci sú najbližším vďaka jazykovej podobnosti.
- kultúrnou a morálnou oporou v boji proti týmto prejavom malo byť podľa jeho predstáv Rusko – ako jediný nezávislý slovanský štát
- zbližovanie Čechov a Slovákov v rámci jedného československého kmeňa si predstavoval tak, že sa začne cieľavedomá slovakizácia češtiny, aby jej Slováci lepšie rozumeli
- nezískal však podporu ani na českej, ani na slovenskej strane
Maďarské národné hnutie
Snahy o uznanie samobytnosti slovenského národy ostro narážali na politickú jednotu uhorského národa. Paralerne so Slovákmi aj na maďarskej strane dochádza k aktivácii maďarského národného hnutia
K presadzovaniu tejto idei došlo v 30 rokoch 19 storočia. Podľa nej príslušníci nemaďarských národov sa mali vzdať svojich národných túžob a ako výmenu za tento ústupok mali dostať politickú rovnoprávnosť v Uhorsku.
Podobne sa dialo aj v českých krajinách, kde centralizácia a snaha o vytvorenie veľkonemeckého národa sa stupňovali v 40 rokoch 19 storočia.
Seczényi
- bol zakladateľom maďarskej akadémie vied
- dal impulz pre maďarské národné hnutie
Maďarské národné hnutie bolo dovŕšené u Lajoša Košúta ( veľmi tvrdý nacionalista )
- maďari neuznávali, že väčšinu Uhorska tvoria nemaďarské národy
- pozitívom hnutia boli snahy o obnovu štátnosti z pred roka 1526
1832 – bol rozhodujúcim rokom pre pre revolučné obdobie – došlo k prvému významnému zápasu medzi uhorskou šľachtou a Viedňou
- uhorské šľachta žiadala vlastnú samostatnosť
- význam spočíval v tom, že na uhorskom sneme sa sformovala maďarská politická opozícia pr...
slovencina