sj34978f.pdf

Slovenský jazyk a literatúra v kole

vyjadrovania. Ich spontánne jazykové vedomie sa postupne buduje a dotvára v pri-

rodzenom komunikaènom prostredí jazykových tried, cielenými a pravidelnými

jazykovými skúsenosami jednotlivca v istom komunikaènom spoloèenstve. Tak

sa spontánne jazykové vedomie iakov rýchlejie socializuje, prièom sa utvárajú

aj prvé hodnotové reazce komunikatívnosti.

Pri kontrolných hospitáciách v JT 15-20 iakov aktívne pracovalo s jazyko-

vým materiálom, vetci èítajú s porozumením, ove¾a rýchlejie vedia selektova

poadovanú informáciu, tvoria a h¾adajú vlastné príklady k úlohe, nerepro-

dukujú len príklady z uèebnice a z jazykových cvièení.

V autentických výpovediach im nechýba vtipnos, bezprostrednos, zvedavos,

vedia zauja kritický postoj k dosiahnutým výkonom. Sympatické je, e u v 1.

roèníku sa objavujú stimulatívni komunikanti, sami prináajú podnety na roziro-

vanie diskusie k nastolenej téme.

Pracovná atmosféra vo väèine tried na kole je pokojná, pracovné tempo pri-

merané s pravidelným striedaním v uèebnej èinnosti, iaci sa venujú uèeniu s pl-

ným nasadením, ob¾ubujú jazykové hry, rébusy, samostatne verbalizujú výsledky

rieení a porovnávajú kvalitu.

Uskutoènený experiment motivuje a do istej miery anticipuje nae úsilie mo-

difikova uèebné plány základného vzdelávania mládee od najniích roèníkov

so zameraním na výuèbu jazykov, nezanedbávajúc pritom materinský jazyk u tých

iakov, ktorí majú predpoklady uèi sa cudzie jazyky.

LITERATÚRA

[1] BEAN REYNOLD: How to Develop Yor Children , s Creativity. Price Stern Sloan. Los Angeles, California

1992.

[2] FIEDLER, E. F.: A Theory of Leadership Effectivenes. New York 1967.

[3] KOLLÁRIKOVÁ, Z. a kol.: Výchova ku kritickému mysleniu. Teória a prax. Bratislava 1995, s. 56-59; 77-

90.

Tvorivá komunikácia o literárnom diele

JOE LIPNIK

Literárne dielo ponúka ve¾a moností na tvorivú komunikáciu medzi iakmi, uèite-

¾om a literárnym textom. Monos vyjadrenia odliných názorov na obsah literárne-

ho diela vplýva na rozvoj problémového a tvorivého myslenia iakov i uèite¾ov.

K¾úèové slová: komunikácia, subjekt vzdelávania, právo na omyl.

Slovenský jazyk a literatúra v kole

Súèasné vyuèovanie na základnej a na strednej kole spoèíva na troch navzá-

jom ve¾mi úzko spätých faktoroch. Sú to: iak, uèite¾ a uèebný obsah. Táto vzá-

jomná spätos predpokladá nevyhnutnú spoluprácu uvedených faktorov. Aktívna

a tvorivá spolupráca je vak moná len za predpokladu, e vetci jej úèastníci sú

v primeranej miere samostatní.

Dejiny kolstva siahajú do ïalekej minulosti. Vimnime si úsek od stredoveku

do dnených èias. Spoèiatku boli vetky tri faktory (iak, uèite¾, uèebný obsah)

relatívne samostatné (nezávislé), ale zároveò aj izolované. Uèebný obsah bol ne-

menný, uèite¾ neomylný a iak sa musel uèi uèebnú látku naspamä. To vetko

utváralo priam ideálne podmienky na dogmatické vyuèovanie. Trvalo stároèia,

kým iak mohol uèebný obsah reprodukova po svojom.

Priamym pokraèovate¾om dogmatického vyuèovania bolo faktografické vyu-

èovanie, to jest vyuèovanie, s ktorým sa ete aj v súèasnej kole stretáva nemálo

iakov.

Ukazuje sa, e vyuèovanie literatúry mono realizova takým istým spôsobom

ako vyuèovanie iných uèebných predmetov. Od prvotného uèenia sa textov naspa-

mä a mechanického opakovania biografických a bibliografických údajov prelo

vyuèovanie literatúry cez literárnoteoretickú a tylistickú analýzu literárnych diel

a cez irí poh¾ad na ivot a dielo spisovate¾ov do interpretaèného, problémového

a tvorivého vyuèovania. Dnes vystupuje do popredia interpretaèný systém vyu-

èovania literatúry.

Na prechode k interpretaènému vyuèovaniu je potrebné repektova dve zá-

kladné tézy:

1. e literárne dielo ije svojím ivotom, ktorý je nezávislý od ivota autora,

2. e kadý èitate¾ alebo iný pouívate¾ literárneho diela má monos vysvetli si

jeho odkaz po svojom.

Uvedené tézy u od pädesiatych rokov rozpracúvali a odôvodòovali pracovní-

ci záhrebskej univerzity, prièom na ich základe rozvíjali problematiku interpre-

taèného vyuèovania. Z toho dôvodu sa uvedené mylienky nazývajú (v Slovin-

sku) záhrebskou literárnou kolou.

Idey záhrebskej literárnej koly od základu zmenili prístup k vyuèovaniu lite-

ratúry. Výsledky výskumu sa prenáali do kolskej praxe. V dôsledku toho údaje

o tom-ktorom literárnom diele stratili charakter nemennosti, lebo iaci dostali

príleitos vyslovova rozdielne názory na odkaz literárneho diela. Uèite¾ a uèeb-

nica prestali by absolútnymi autoritami vyslovujúcimi jedine správne a nemenné

pravdy o literárnom diele. Postupne sa tieto mylienky zaèali prenáa do vet-

kých oblastí výchovno-vzdelávacej práce. Humanizácia výuèby znamenala nové

smerovanie tam, kde iak musí pouíva aj vlastnú hlavu. Zrodil sa nový peda-

gogický fenomén: iak ako subjekt vzdelávania. Prvé správy o tom sa objavili

v slovinských èasopisoch v sedemdesiatych rokoch.

Premena iaka z objektu na subjekt vzdelávania znamenala prelom v stároè-

ných tradíciách. Pravda, ¾ahie je novú teóriu vytvori, aie je presadi ju do

Slovenský jazyk a literatúra v kole

ivota. Prvý problém, s ktorým sa pedagógovia stretli, spoèíval v tom, e iaci vo

svojom samostatnom uvaovaní o veciach nezriedka prichádzali k nesprávnym

záverom, tvrdeniam a hodnoteniam. Uèitelia, ktorí aj naïalej zo zvyku posudzo-

vali výpovede iakov z h¾adiska správne-nesprávne, hodnotili takéto chyby a ne-

presnosti iaka ako jeho nevedomos. Teória musela preto vypracova nové princí-

py, ktoré by ochraòovali iaka.

Výsledkom tohto úsilia bolo sformulovanie záverov, pod¾a ktorých má iak

právo vyjadri svoju mienku, aj keï je mono nesprávna a nezhoduje sa s formu-

láciou v uèebnici alebo s hodnotením, ktoré poèul od uèite¾a. Táto téza sa v od-

bore udomácnila pod názvom právo na omyl.

Interpretácia literárnych diel patrí medzi také kolské èinnosti, ktoré priam

ponúkajú príleitos na rozmanité hodnotenie. Literárne dielo toti obsahuje prv-

ky, ktoré sú stabilné a nemenné, ale aj prvky, ktoré si môe interpretova kadý po

svojom.

Najviac rozdielov v interpretácii umoòuje základný odkaz literárneho diela.

Tento odkaz nazývame aj ideou, pod èím rozumieme, èo dielo povie mne. Práve

toto umoòuje odliný výklad aj v radoch odborníkov, ktorí esejisticky alebo inými

prácami hodnotia literárne dielo. V kolských uèebniciach sa uvádza zvyèajne iba

jedna z takýchto interpretácií, a to tá, ktorá je najbliia autorovi uèebnice. Preto je

potrebné, aby uèite¾ umonil iakom vyjadri aj odliné názory. Pravda, potom treba

takéto názory zhodnoti a po zhodnotení prija alebo zamietnu.

Interpretácia literárneho diela v kole ponúka príleitos na diskusiu, v ktorej

môu iaci vyjadri aj odliný názor na preberaný text. Tvorivos iakov sa pestuje

a rozvíja, ak iak vysvet¾uje a odôvodòuje svoje tvrdenie, ak argumentaène obha-

juje svoje stanovisko, aj keï sú závery nezriedka iné, ako sú tie oficiálne v uèeb-

nici. iakov poh¾ad na predmet môe by, pochopite¾ne, aj nesprávny, taký, ktorý

nie je moné bráni a vysvet¾ova pomocou argumentov. Jednako horie hodnote-

nie alebo akýko¾vek iný druh trestu nesmie postihnú iaka len preto, e hovorí

iné, ako je uvedené v uèebnici, alebo ako si myslí uèite¾. Právo na omyl znamená

práve to, e iak sa môe aj zmýli, naostatok je to ete len iak, a nie odborník,

ktorý u vetko vie.

kolská komunikácia sa najèastejie realizuje v reláciách iak-uèite¾, iak-

uèebný obsah a iak-iak. Ak je iak subjektom vzdelávania, potom sú moné

také i onaké (inakie) komunikácie. O literárnom diele môe komunikova uèite¾

so iakmi, môu komunikova iaci medzi sebou, ba môe vzniknú aj osobitý

druh komunikácie, pri ktorej iaci komunikujú s literárnym dielom a s uèebni-

cou, v ktorej sa literárny text uvádza spolu s výkladom, s otázkami a s úlohami

k nemu, prípadne s inými údajmi.

Pracovná atmosféra, v ktorej môu iaci bez zábran vyjadri svoje videnie li-

terárneho diela, uvo¾òuje ich tvorivú energiu a obrazotvornos. iaci vyjadrujú

rozmanité názory na daný literárny jav, polemizujú medzi sebou, polemizujú s uèi-

te¾om i s uèebnicou, ba aj so samotným textom, prípadne s jeho autorom. Takáto

Slovenský jazyk a literatúra v kole

komunikácia podporuje rozvoj problémového a tvorivého myslenia iakov i uèi-

te¾ov a vychováva kritických èitate¾ov literárnych diel.

V Slovinsku prebieha v súèasnosti úprava vetkých kolských programov a re-

forma celého kolského systému. Jedným z hlavných cie¾ov reformy je utvori

pre iakov humánnejiu kolu takú kolu, v ktorej by bol iak skutoèným sub-

jektom vyuèovacieho procesu, prièom by pracoval cie¾avedome, aby sa dokonale

pripravil na ivot. Vetko to by sa malo realizova bez stresov, aby uèite¾ a iak

boli viac ¾uïmi a menej strojmi.

LITERATÚRA

[1] LIPNIK, JOE: Metoda branja in dela z besedilom v osnovni oli, Metodika branja, Pedagoka fakulteta

Maribor, 1992.

[2] ROSANDI, DRAGUTIN: Novi metodièki obzori, K, Zagreb, 1994.

Nieko¾ko poznámok k poloeniu a funkcii vojnovej

tematiky v tvorbe Vladimíra Mináèa

KRISTÍNA KRNOVÁ

Èasové rozpätie koniec 40. rokov a rozhranie 60. a 70. rokov charakterizuje konti-

tuovanie novodobých sociálnych mýtov a ich rôznorodé uplatòovanie sa v literatúre

v závislosti od meniacich sa vonkajích okolností.

K¾úèové slová: proces demýtizácie, konformný a nekonformný prúd povstaleckej

prózy, literárnokritické názory, umelecká disproporcionalita

Nasledujúce poznámky obsahovo súvisia so túdiou Úèas prísluníkov deji-

notvornej prozaickej generácie na popieraní povstaleckého mýtu, ktorá bola pub-

likovaná v treom èísle Romboidu r. 1995. Orientáciu na Mináèovu vojnovú

prózu, ktorú na prvý poh¾ad vzh¾adom na bohatú literárnovednú publicitu auto-

ra mono povaova za nadbytoènú a neaktuálnu, vyvolala na jednej strane oba-

va z monej jednostrannosti záverov spomínanej túdie, na druhej strane reálne

monosti reflektovaného materiálu, stojace doteraz mimo centra literárnovednej

pozornosti.

Kvôli pochopeniu významovej spojitosti oboch textov pripomeniem stimulu-

júce rezultáty východiskovej state.

Slovenský jazyk a literatúra v kole

Proces demýtizácie, prebiehajúci v organizme povstaleckej prózy, chápem ako

parciálny jav povojnovej literatúry, èasovo obmedzený koncom 40. rokov a rozhra-

ním 60. a 70. rokov. Dolná hranica èasového rámca odde¾uje dve kvalitatívne odliné

etapy, t.j. krátke obdobie povojnového liberalizmu a spoloèensko-politicky diferenco-

vaný úsek, na zaèiatku ktorého zaznamenávame prudký obrat ku kultúrnopolitickej

jednostrannosti, nasto¾ujúcej socialistický realizmus ako ultimatívnu monos exis-

tencie literatúry a súèasne jestvovania v literatúre. Horná hranica s oh¾adom na pub-

likaènú oneskorenos L. akého akceptuje doznievanie umeleckých iniciatív stred-

nej (v pouitej terminológii dejinotvornej) generácie a vymedzuje predel medzi

liberalizujúcim sa ovzduím 60. rokov a normalizáciou ako obdobím vyluèujúcim

kadé nonkonformné vyboèenie, t.j. aj popieranie politicky úèelovej mytológie.

V uvedenom èasovom rozpätí dolo jednak k pecificky podmienenému kon-

tituovaniu novodobých sociálnych mýtov, jednak k ich umelecky rôznorodému

uplatòovaniu v literatúre a napokon v závislosti od meniacich sa vonkajích

okolností aj k ich detrukcii a odmietaniu.

Od konca 40. rokov k umelecky najfrekventovanejím mýtom patril povsta-

lecký mýtus.

Jeho mylienkovou platformou bola politicky aktuálna interpretácia SNP ako

poèiatku národnej a demokratickej revolúcie, ktorej zmysel sa naplnil zmenou poli-

tického systému r. 1948. Vzah tejto ideologickej premisy k textu sa stal zásadným

kritériom hodnotenia povstaleckej prózy: uplatòoval sa pri posudzovaní noetiky a òou

determinovaných gnozeologických rozmerov jednotlivých titulov, èo potom v roz-

hodujúcej miere ovplyvòovalo aj náh¾ady na ich celkovú umeleckú hodnotu. Ume-

lecká prezentácia tejto kvality ideová zloka diela bola povaovaná za dyna-

mizujúceho èinite¾a vývinových premien daného prozaického kontextu.

Ideologickú determinovanos prijatého modelu povstaleckej prózy anticipoval

niektorými názormi u A. Matuka, keï komentoval stav tejto tematiky v próze

druhej polovice 50. rokov, k jej rozvinutiu a aplikácii dolo v monografii I. Ku-

sého Premeny povstaleckej prózy (1974), ktorá upravená a rozírená vyla po de-

siatich rokoch pod názvom Povstalecká próza.

Dnené literárnovedné ditancovanie sa od ideologických kritérií znamená

odmietnutie tohto modelu, ako aj iný poh¾ad na hodnoty, ktoré preferoval. V dô-

sledku toho javy a hodnoty pôvodného vývinového radu vstupujú do nových vza-

hov a súvislostí: takúto situáciu oficiálne akceptovanej literatúry kvalifikujem

ako koexistenciu dvoch tendencií v stvárnení SNP, kde èinite¾om ich odlinosti je

príslunos k meritórnej ideologickej téze alebo jej odmietnutie. Ide teda o para-

lelnú prítomnos konformného a nonkonformného prúdu povstaleckej pró-

zy, najvidite¾nejiu od polovice 50. rokov do konca 60. rokov s tým, e tieto mno-

horako si protireèiace alternatívy sa stotoòujú v uznaní pozitívneho (mravne

a politicky) významu SNP v naich národných dejinách.

Vzh¾adom na toto a s vedomím monej personálnej neúplnosti za reprezen-

tantov nonkonformnej línie povaujem A. Bednára, D. Tatarku, L. akého a L.

Plik z chomika:

Inne pliki z tego folderu:

Inne foldery tego chomika: