Realizmus v slovenskej literatúre
(1880 – 1918) (podľa iného delenia 1875 – 1905)
Spoločensko-historické pozadie:
- zatvorenie slovenských gymnázií a Matice slovenskej
- národnostný útlak
- bieda, hospodársky úpadok
- kultúrnym centrom sa stáva Martin (ženský spolok Živena; prvé ochotnícke zoskupenie; Národný dom, hlasisti)
- spolok Detvan v Prahe (rozvoj česko-slovenských vzťahov)
Situácia v literatúre:
- 1871 – literárny almanach Napred (Pavol Országh a Koloman Banšell – študentský spolok Kolo v Prešove) = nástup mladej generácie autorov, ktorý tvorbu venovali svojim predchodcom – štúrovcom, no oni ho neprijali
- nová poézia bola oveľa viac kritická; používala nový veršový systém (sylabotonický – založený na ustálenom počte slabík a na rozmiestnení prízvukov vo veršov) a nové témy
- 1880 – zánik štúrovského literárneho časopisu Orol
- 1881 – obnovenie vydávania časopisu Slovenské pohľady Svetozárom Hurbanom Vajanským a J. Škultétym
Rozdelenie slovenskej realistickej literatúry:
1. vlna (fáza): 1880 – 1900 = Svetozár Hurban Vajanský; Elena Maróthy Šoltésová, Terézia Vansová; Pavol Orzságh Hviezdoslav; Martin Kukučín
- uplatňovanie nového veršového systému (sylabotonický); v poézii dominujú veľké lyrické cykly, resp. lyricko-epické skladby; v próze sa uplatňuje najmä problematika slovenského zemianstva (otázka kto má viesť slovenský národ), resp. slovenského ľudu; rozvíja sa a propaguje sa slovenčina; pozornosť sa zameriava na národnoobranný boj za slovenský národ (časté idealizovanie); dráma sa rozvíja pomenej
2. vlna (fáza): 1900 – 1918 = Božena Slančiková Timrava; Jozef Gregor Tajovský; Ľudmila Podjavorinská
- v poézii sa uplatňuje jednoduchší jazyk a autori sa zameriavajú na vnútorný život lyrického subjektu; v próze je dominantný záujem o sociálne problémy slovenskej dediny (výrazná sociálna kritika); vykreslenie vnútra postáv (psychologizácia); zameranie sa na najnižšie spoločenské vrstvy; výraznejšie sa začína rozvíjať dráma (s ľudovou tematikou)
3. vlna (fáza): po roku 1918 (medzivojnová literatúra) = autori mimo tohto literárneho obdobia, hoci uplatňovali realistickú metódu zobrazovania
Svetozár Hurban Vajanský (1847 – 1916)
Najstarší syn štúrovca Jozefa Miloslava Hurbana. Už ako 11-ročný vydával vlastný literárny časopis. Vyštudovaný právnik, pracoval ako advokát, bojoval za R-U v Bosne a Hercegovine. Redigoval Slovenské pohľady a Národné noviny. Ovládal viacero jazykov. Viackrát bol väznený za svoje verejné postoje proti maďarizácii a proti uhorskej vláde.
V vtedajšej slovenskej spoločnosti bol veľkou a uznávanou autoritou.
Tvorba: bol básnik, prozaik, literárny kritik, prekladateľ, publicista
Poézia
Prvé básne počas štúdia v Nemecku – teda po nemecky. Autor v nich obraňoval slovenčinu a povzbudzoval slovenský národ; obsahujú aj ľúbostnú tematiku.
Tatry a more – realisticko-romantická zbierka; znamenala prielom v slovenskej poézii, bola veľmi kladne prijatá čitateľmi aj kritikmi; autor využil nový sylabotonický systém a pokúsil sa prekonať romantizmus
= 7 častí (ešte romantické = Sny a báje Ratmír, Maják; už realistické = Zvuky, Jaderské listy, Herodes, Dozvuky)
- ústredný motív: vzťah jednotlivca a národa; autor sa pokúša posilniť národné sebavedomie Slovákov; autor vychádza zo zážitkov počas pobytu na Balkáne
Zvuky; Dozvuky – obsahujú aktuálne básne na obranu národa, slovenčiny a proti útlaku
Maják – básnická poviedka (ako Byron...), obsahuje príbeh strážcu majáka, ktorého opustila manželka pre iného a ostal sám so svojou dcérou. Tú si veľmi chráni, no ona sa zamiluje do syna zvodcu svojej matky a odišla s ním od otca. Otec sa s tým nedokázal zmieriť a v závere všetci umierajú.
Jaderské listy – je to akýsi cyklus listov najmä z čias pobytu na Balkáne; básne obsahujú smútok, túžbu po rodine a vlasti, ale aj obdiv ku okupovanému ľudu za ich odhodlanie brániť sa; autor odsudzuje okupáciu Bosny a Hercegoviny a vysmieva sa z „hrdinstva“ rakúsko-uhorských vojakov
Sny a báje – obsahuje historické i aktuálne námety; autor čerpá aj zo slovanskej mytológie
Ratmír – zobrazuje lásku medzi pánom Likavského hradu Ratmírom a dcérou Matúša Čáka, ktorú uniesli a tento čin zvalili na Ratmíra. V súboji Matúš Čáko zranil Ratmíra a on zomiera – avšak nevinne.
Herodes – veršovaná poviedka; inšpirovaná biblickým motívom (Herodes bol židovský kráľ, ktorý dal vyvraždiť všetkých malých chlapcov v Jeruzaleme, aby sa Ježiš nestal novým kráľom)
autor sa venuje aktuálnej téme vychádzajúcej zo skutočnosti – opisuje osud slovenských detí, sirôt, ktoré boli odvlečené na Dolnú zem, kde sa pomaďarčovali; pri úteku domov chceli použili vlak, no počas jazdy ich zachytil a zabil; - - > ukážka: čítanka s. 182
autor kritizuje národnostný útlak a protestuje proti odnárodňovaniu slovenských detí
Spod jarma – zbierka; obsahuje viac cyklov
- najvýznamnejší cyklus Môj ľud
autor opisuje utláčaný, zmrzačený národ; beznádej, smútok; útlak a vykorisťovanie; smútok za rodinou a vlasťou; pritom však vyjadruje vieru v lepšiu budúcnosť – túži po slobode národa a obraňuje Slovákov; autor čerpá z ľudovej slovesnosti
- napr. básne Na roboty – opis biedy, pracovitosti ľudu; Malý drotár – opis pocitov mladého človeka, ktorý je dlho mimo domova – smútok sa vlasťou; Povedomie – vyjadrenie národnej hrdosti a túžby po slobode národa; Pltník – inšpirovaná ľudovou baladou.
Verše – zbierka; obsahovo podobná zbierka Spod jarma
Próza
Suchá ratolesť – román o návrate zemianstva k slovenskému národu, o úlohe zemianstva vo vedení slovenského národa
Postavy: Stanislav Rudopoľský – zeman, Adéla Rybárička – zemianka, Albert Tichý – učiteľ, Karol Vanovský – statkár; Svatnay, Pelmány – odnárodnení slovenskí zemania (maďaróni)
Letiace tiene – spoločenská novela
Kotlín - ?????????????????
Autor rieši otázku zemianstva možnosťou pre zemanov spojiť sa so slovenskou inteligenciou.
Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921)
Pavol Országh Hviezdoslav je reprezentatívnym autorom slovenskej literatúry.
Občianskym menom Pavol Országh pochádza z roľníckej (nižšej) zemianskej rodiny. Narodil sa vo Vyšnom Kubíne. Študoval aj v Maďarsku (autorská maďarčina), v Kežmarku (autorská nemčina) a na právnickej akadémii v Prešove, kde sa zoznámil s Kolomanom Banšellom. Ako advokát dlho pôsobil v Námestove a neskôr Dolnom Kubíne, kde sa venoval už iba písaniu. Ešte pred 1918 bol členom Českej akadémie vied a umení, po vzniku ČSR sa stal poslancom Národného zhromaždenia. Zomrel v Dolnom Kubíne.
Tvorba POH je všestranná, venoval sa lyrike, epike, dramatike, ako aj prekladom (najmä z maďarskej, nemeckej, poľskej, ruskej, anglickej literatúry)
Lyrika
Spočiatku používal POH básnické pseudonymy Jozef Zbranský, resp. Syn ľudu.
Najvýznamnejšie lyrický cykly (lyrika tzv. veľkých cyklov):
Sonety – 21 sonetov (zneliek) (definícia sonetu = lyrická báseň so 14 veršami so strofickým usporiadaním veršov 4, 4, 3, 3)
- obsahuje básne o živote, ľuďoch, spoločnosti; autor hľadá pravdu, dobro a krásu ako základ svojej tvorivej činnosti, ako základ umenia; jeho tvorba naberá humanistické smerovanie
Letorosty I – obsahuje reflexívne básne (úvahy) o smerovaní básnikovej tvorby; určujúcou črtou poézie je úprimnosť; básnik prichádza k záveru, že tvorbu venuje slovenskému ľudu
>> báseň Dávam z úprimnosti duše
Letorosty II – básne poznamenané tzv. čiernym rokom, keď autorovi zomrela matka, neskôr otec, potom aj brat (o ktorého deti – siroty sa potom autor staral)
- básnik sa javí ako unavený pútnik, ktorý si uvedomuje nevyhnutnosť plynutia času a zmien v živote človeka
- intímne osobné básne obsahujú depresívne nálady, smútok, žiaľ – východisko autor nachádza v spomienkach, prírode, opore od manželky, v práci, v ktorej autor vidí zmysel bytia človeka, a v národe, v prospech ktorého sa vzdáva všetkého
Letorosty III – autor v básňach kritizuje sociálny útlak a vykorisťovanie (podľa neho je národ rozdelený na robotnice a trúdy)
>> báseň K vám, urodzeným, veľkomožným – veľmi kritická báseň, dlho nemohla byť uverejnená; autor vytýka pánom opovrhovanie ľudom, že ho považujú za hlúpy, pritom ale pre jeho pozdvihnutie nič neurobia a žijú z jeho mozoľov; podľa autora sa ľud bez pánov zaobíde; autor vyzdvihuje najmä vysoké morálne hodnoty
>> báseň Ó, prečo nie som víchor – zobrazenie sociálneho konfliktu medzi šľachtou a poddanými a osobného konfliktu lyrického subjektu, keď autor cíti bezmocnosť v tom, čo by chcel, z čoho pramení jeho rezignácia
>> básne Priadka a Roľník – venované rodičom; plné spomienok, úcty i obdivu
Žalmy a hymny – obsahuje tematicky mnohotvárne básne, v ktorých sa prejavuje rozporuplnosť básnikovho zmýšľania; autor konfrontuje svoje predstavy s tvrdou skutočnosťou; básne obsahujú aj náboženské motívy
>> báseň De profundis (Z hĺbky) – obsahuje rozhovor lyrického subjektu (autora) a Boha; autor obviňuje Boha za zlé postavenie slovenského národa
Prechádzky jarom; Prechádzky letom – obsahuje prírodnú lyriku a reflexívne básne
- autor prírody vykresľuje ako liečiteľku duše človeka, prameň životnej sily; priam maľuje prírodné obrazy; vedie rozhovory s prírodou (s kvetom, vtáčaťom...); uvažuje o nej; básnik chápe človeka ako súčasť prírody (niečoho, čo pretrvá ako stála hodnota)
>> báseň Ja, starý, vychádzajúc – obsahuje kontrast starý, nepekný autor a svieža, krásna príroda
>> báseň Zvážajú z poľa – autor oslavuje pracovitosť slovenského ľudu
Stesky – hlavný motív: starnutie, smútok
- autor uvažuje o slovenskom národe a jeho budúcnosti, o osudoch Slovanov, pričom kritizuje spoločnosť a slovenskú buržoáziu, ktorej veľmi nezáleží na osude národa
- autor sa cíti osamotený, cíti úbytok síl, uvažuje o smrti; pochybuje o vlastnom diele
- odkazuje mládeži, aby sa neodnárodňovala
>> báseň Slovenský Prometej – autor sa prirovnáva k antickému titanovi, ktorý priniesol ľuďom svetlo (podobne ako autor priniesol národu svetlo v podobe svojej tvorby); autor je smutný, že ľud toto jeho svetlo ešte nedokáže prijať; je sklamaný, rozčarovaný aj so šíriteľom tohto svetla (zo slovenskej inteligencie)
Dozvuky – básne obsahujú motív starnutia a ochabnutia umeleckých síl, pritom ale verí, že budúcnosť národa (ľudstva) bude lepšia; autor verí v poznanie, ktoré sa v spoločnosti obnovuje
Krvavé sonety – lyrická skladba napísaná krátko po vypuknutí 1. svetovej vojny; vyšli 1919
- obsahuje 32 sonetov, v ktorých autor vyjadruje bolesť a zúfalstvo nad tým, koľko zla, biedy a utrpenia prináša vojna; autor je ohromený z pošľapávania ľudskej dôstojnosti; je zdesený zo zabíjania
- básne obsahujú vášnivý protest proti zabíjaniu a ničeniu duchovných i kultúrnych hodnôt
- 1. časť obsahuje skôr opisnú lyriku; autor opisuje hrôz a utrpenie vojny (krv, smrť...); odsudzuje vojnu
„A národ oboril sa na národ“
- 2. časť obsahuje najmä úvahy o tom, kto zapríčinil vojnu; básnik si dáva odpoveď, že je to sebectvo jednotlivcov či národov, ktorí si chcú rozšíriť svoje územie a bohatstvo na úkor iných
„Kto zapríčinil tento úpadok? Zosurovenie, zdivočenie mravov? ... ký upír to a mlok? ... krvižíznivec? / Ech, sebectvo to! ...o ona, panovačnosť nadutá“
- 3. časť obsahuje úvahy nad tým, či ešte bude vojna, či sa svet zmení a poučí; autor vyjadruje túžbu po mieri, pokojnom živote a spravodlivosti pre všetky národy
„Ó, vráť sa skoro, mieru milený!“
„...a keď sa toto peklo vyvzteká, či ozaj nastúpi zmier, pokoj neba? ... a pravda sadne za stôl odveká?“
„...česť bude práci, tvári človeka? ... trojica lásky svitne príkazom?... alebo beda, beda – premoženým? A...
slovencina